O uplatnení absolventov na Slovensku a o humanitných ved

Autor: Miroslava Vorčáková | 12.9.2011 o 23:00 | Karma článku: 7,20 | Prečítané:  2444x

  To, že dnešní absolventi to na pracovnom trhu nemajú vôbec ľahké je všeobecne známe. A tiež, že u nás klesá atraktívnosť humanitných vied vieme tiež. Keďže sa ma to  týka, chcem sa aspoň trochu k tomu vyjadriť.  

 

Ako čerstvá absolventka vysokej školy som si začala uvedomovať, že nájsť si prácu na Slovensku nie je vôbec jednoduché. To, že máte vysokoškolské vzdelanie sa v niektorých situáciách javí ako nevýhoda. Myslím si to preto, lebo či už v súkromnej sfére, kde je dnes normálne, že ľudia sa hlásia na pozície, pri ktorých sa vyžaduje nižšie vzdelanie ako máte, Vás do zamestnania neprijmú kvôli tomu, že zamestnávateľ počíta s tým, že ak máte vysokoškolské vzdelanie, budú Vaše očakávania v budúcnosti vyššie (či už sa to týka kariérneho postupu alebo peňazí) ako Vám on sám vie ponúknuť. Vo verejnej správe vidím vyššie vzdelanie ako nevýhodu preto, lebo Váš nadriadený určite nebude nadšený, ak budete viac kompetentný ako on, ... resp. budete mať vyšší titul. A tak postupne zisťujete, že je možno lepšie mať päťročnú prax ako stráviť päť rokov na vysokej škole.

Podľa môjho názoru je táto zložitá situácia na trhu práce spôsobená viacerými  faktormi. Ako prvý určite tým, že Slovensko, tak malá krajina má tak veľa vysokých škôl. Na Slovensku máme až 20 verejných vysokých škôl, 3 štátne, 12 súkromných a dokonca 4 zahraničné.  Vysoké čísla, ktoré však vôbec nesvedčia o kvalite vzdelania.  Ako druhý faktor vystupuje veľké množstvo samotných nezamestnaných. Čo je horšie, túto skupinu však vo veľkej miere tvoria dlhodobo nezamestnaní. Myslím si však, že toto celkové číslo zhoršuje hlavne národnostná menšina rómov hlavne na východe Slovenska.  Tretím faktor je podľa mňa však najvážnejší. Určite sa s ním už stretol asi každý. Ten je vlastne vyjadrením neschopnosti nášho štátu. Je ním zlé obsadzovanie pracovných miest. A to zvlášť, a pochopiteľne, vo verejnej správe.  Je časté vidieť na štátnych miestach ľudí, ktorých vzdelanie nemá nič spoločné s ich prácou resp. odborom, v ktorom pracujú. Títo ľudia majú hlavne humanitné vzdelanie. A to vrhá na humanitné vedy zlý obraz. Často sa potom stretávame s tým, že problémom je hlavne množstvo humanitných odborov, ktoré sa javia ako zbytočné. Nemyslím si však, že problém je v ich kvantite. Problém je skôr v samotnej praxi, keď absolventi humanitných vied obsadzujú miesta nie pre nich vhodné. Na porovnanie, práve humanitné odbory sú v zahraničí propagované ako vhodné a zaujímavé pre štúdium s veľkým potenciálom ich využívania. K nám, ešte tento trend nedorazil a ich atraktivita dosť upadá. Zatiaľ by sme sa však mali zamerať na riešenie týchto viacerých problémov a začať práve u nich. Viac sa zameriavať na prax, viac spolupracovať  a prepájať školy s potenciálnymi zamestnávateľmi ,viac špecifikovať požiadavky zamestnávateľov, a tiež, nebolo by na škodu veci, viac uplatňovať a vyberať odbory, ktoré sú na konkrétne miesta, v štátnej správe, vhodné a s akými odbormi sa absolventi môžu na takéto pozície uchádzať. Aby sa nestávalo často to, že na daňovom úrade sedí niekto, kto má vyštudovanú ekológiu..... J Potom celý tento štát, jeho systém úradov, systém školstva, absolventi, trh práce a všetko čo s tým súvisí budú fungovať lepšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?